|
|
|
|
|
Aktuality
Bratislava, 28. september 2021. Odpoveďou na zvyšujúce sa ceny energií by mal byť jasný dlhodobý plán na odchod od fosílnych palív a akútna ochrana spotrebiteľov, uviedla Klimatická koalícia v reakcii na dnešnú mimoriadnu schôdzu parlamentu. Súčasná situácia by nemala byť predmetom politikárčenia. Namiesto toho majú politici nastoliť riešenia, ktoré zabezpečia zvyšovanie úspor a znižovanie závislosti od fosílnych palív, vrátane zemného plynu, a budú chrániť sociálne citlivé skupiny obyvateľstva pred energetickou chudobou.
BRATISLAVA (24. septembra) - Klíma ťa potrebuje je späť. Pred rokom sa pod petíciu iniciatívy Klíma ťa potrebuje za razantnejší boj proti klimatickej kríze a dosiahnutie uhlíkovej neutrality podpísalo takmer 130-tisíc občianok a občanov Slovenska, no reálne a najmä premyslené kroky stále chýbajú. Klimatická kríza je definitívne tu a preto od politikov žiadame plán.
Označené v
BRATISLAVA, 20. september 2021. Nastáva kľúčové obdobie pre plnenie klimatických záväzkov. Krajiny Európskej únie čakajú viaceré legislatívne zmeny združené v balíku “Fit for 55”, ktoré majú viesť k napĺňaniu klimatických cieľov. Pomôcť majú nové finančné mechanizmy, ako aj historicky prvý Slovenský klimatický zákon z dielne Ministerstva životného prostredia SR. Komplexný balík opatrení na národnej, ale aj regionálnej úrovni sa, podľa environmentálnych organizácií, nezaobíde bez férovo nastavenej spolupráce so štátom. Trinásť slovenských environmentálnych organizácií sa preto rozhodlo spojiť sily a vytvorili Klimatickú koalíciu. Chcú podať pomocnú ruku Slovensku v plnení klimatických záväzkov.
Označené v
Ľudia na Slovensku uprednostňujú obnoviteľné zdroje energie pred dovozom zemného plynu. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus z júna 2021 pre Slovenskú klimatickú iniciatívu. Kým dovoz zemného plynu by podporilo len 30 % ľudí, využívanie OZE sa pohybuje až na 60 % podpory. Priatelia Zeme-CEPA a Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) požadujú, aby to slovenská vláda zohľadnila a na európskej úrovni presadzovala vyšší cieľ pre obnoviteľné zdroje a nepodporovala infraštruktúru pre fosílny plyn a nízkouhlíkové plyny z verejných zdrojov.
Označené v
Medzinárodná energetická agentúra (ďalej IEA) vydala 18.mája 2021 svoju špeciálnu správu, v ktorej načrtáva plán na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do r. 2050 v energetickom sektore a ktorá je zároveň zlučiteľná s obmedzením globálneho oteplenia pod 1,5° C.[1] Táto správa je prelomová, keďže IEA je známa ako konzervatívna agentúra, doteraz spájaná aj s fosílnym priemyslom. V tomto dokumente sumarizujeme najdôležitejšie body a odporúčania publikované v správe, a zároveň predstavujeme kritické výhrady voči tomuto plánu. Kľúčové zistenia IEA: Energetický sektor je v súčasnosti zdrojom približne troch štvrtín emisií skleníkových plynov a je kľúčom k odvráteniu najhorších dôsledkov zmeny klímy; Vyspelé ekonomiky budú musieť dosiahnuť uhlíkovú neutralitu skôr…
Bratislava, 21. júna 2021 - V deň, kedy predsedníčka Európskej komisie oznamuje Slovensku súhlas so slovenským Plánom obnovy, mimovládky a ich partneri žiadajú premiéra Eduarda Hegera o stretnutie. Chcú diskutovať o tom, ako premiér naplní svoje minuloročné vyhlásenie o spolupráci s občianskou spoločnosťou pri realizácii Plánu obnovy. Upozorňujú, že bez transparentnosti a kontroly hrozí korupcia, zneužitie európskych peňazí a nenaplnenie cieľov.
Označené v
Greenpeace Slovensko spolu s organizáciami Priatelia Zeme - CEPA, Znepokojené matky a Z lavíc do ulíc dnes spustili verejnú výzvu, ktorou môžu obyvatelia vyjadriť nesúhlas s plánovanou výstavbou terminálu so skvapalneným zemným plynom (LNG) v Prístave Bratislava. Podľa organizácií je výstavba novej fosílnej infraštruktúry v rozpore so snahou splniť klimatické záväzky a predstavuje nezodpovedné správanie voči budúcim generáciám.
Označené v
Vážení guvernéri Európskej investičnej banky (EIB), banka Európskej únie (EÚ) historicky zohrala kľúčovú úlohu pri posilňovaní súdržnosti EÚ a pri presadzovaní európskych politík a priorít. Počas poslednej dekády bola banka vyzvaná, aby v EÚ plnila stále sa rozširujúcu makroekonomickú úlohu krytým rôznymi navýšeniami kapitálu a lepším prístupom k záručným fondom v rámci Investičného plánu pre Európu. Od EIB sa tiež požadovalo, aby čoraz viac podporovala externé aktivity EÚ a jej rozvojové politiky. EIB teraz stojí na križovatke. Na obzore sú nové výzvy, najmä s krízou súvisiacou s pandémiou vírusu COVID-19 a novým rozpočtovým cyklom EÚ, ktorý sa začína v roku…
Označené v
V máji 2021 publikoval Program životného prostredia Organizácie Spojených Národov (OSN) správu Globálne zhodnotenie metánu: hodnotenie pozitív a nákladov mitigácie metánových emisií. Zhrnuli sme najdôležitejšie zistenia a odporúčania autorov tejto správy. Prečítajte si celé zhrnutie v slovenčine: Zhrnutie správy OSN - Globálne zhodnotenie metánu
Tieto infografiky rámcovo zhŕňajú dlhodobé smerovanie k udržateľnosti v energetike, doprave a obehovej ekonomike.
Označené v
Aktivistky a aktivisti z organizácii Priatelia Zeme-CEPA, Z lavíc do ulíc, Bod obratu, Znepokojené matky, Extinction Rebellion (XR) a Greenpeace Slovensko dnes pred prejednávaním Stratégie rozvoja verejného prístavu Bratislava symbolicky vyjadrili nesúhlas s výstavbou terminálu na skvapalnený plyn v Bratislavskom prístave. Podľa organizácií akákoľvek nová fosílna infraštruktúra podkopáva ambície Slovenska dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, je v rozpore s cieľmi Parížskej dohody a zhoršuje už prebiehajúcu klimatickú krízu.
Viac...
Priatelia Zeme - CEPA a ďalších 53 organizácií zo Strednej a Východnej Európy vyzvalo vlády Bulharska, Chorvátska, Cypru, Česka, Grécka, Maďarska, Malty, Poľska, Rumunska a Slovenska, aby zastavili rozširovanie fosílnej infraštruktúry. Vlády boli v liste kritizované za ich podporu plynu ako udržateľného paliva, a vyzvané, aby podporili opatrenia, ktoré skutočne prinesú spravodlivý a rýchly prechod na energetiku zosúladený s Parížskou klimatickou dohodou. Prinášame Vám list v Slovenskom preklade a na stiahnutie originál listu.
Environmentálne organizácie Greenpeace Slovensko a Priatelia Zeme - CEPA spolu s ďalšími občianskymi iniciatívami tento týždeň odovzdali Ministerstvu životného prostredia svoje námietky k zámeru vybudovať terminál na skvapalnený zemný plyn (LNG) vo verejnom prístave v Bratislave, pričom odporúčajú zastavenie tohto plánu. Nesúhlasia s ďalším rozširovaním fosílnej infraštruktúry, pričom upozorňujú na fakt, že akékoľvek ďalšie rozširovanie fosílnej infraštruktúry sťažuje rozvoj a spomaľuje implementáciu bezuhlíkových alternatív a prakticky znemožňuje dosiahnutie klimatických cieľov.
Environmentálne organizácie z klimatického hnutia odsudzujú uniknutú pozíciu SR k udržateľným investíciám[1] a podporu fosílneho plynu aj od premiéra Eduarda Hegera.[2] Vláda Slovenskej republiky zostáva v skupine len ôsmich spiatočníckych krajín EÚ, ktoré chcú politickým tlakom zmeniť expertne stanovené pravidlá pre označovanie udržateľných investícií. Organizácie žiadajú pri príležitosti Dňa Zeme Ministerstvo životného prostredia a Ministerstvo hospodárstva, aby začali diskusiu o nahrádzaní využívania fosílnych palív úspornými opatreniami a obnoviteľnými zdrojmi energie v duchu smerovania k uhlíkovej neutralite.
INESS už roky zverejňuje články, ktoré popierajú a zahmlievajú klimatickú vedu. Nehanbila by sa za ne žiadna konšpiračná webstránka. V roku 2007 spochybňovali vplyv skleníkových plynov na klimatickú zmenu a propagovali dokumentárny film, ktorý nie je vedecky podložený a predstavuje chybný a veľmi zavádzajúci výklad vedy. V rokoch 2012 až 2014 zverejňovali články autora s prepojením na uhoľný priemysel, ktorý hodnotil vplyv fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov energie, bagatelizoval otepľovanie a prekrúcal jeho dôsledky. Aj v roku 2020 využívali ironické útoky na Gretu Thunbergovú namiesto serióznej analytickej práce. Pozreli sme sa na to, ako INESS informoval o klimatickej zmene v…
Označené v
Zástupcom Európskej komisie a Vlády SR zaslalo dnes 20 mimovládnych organizácii Výzvu na doplnenie priority Zelené Slovensko v Pláne obnovy a odolnosti o opatrenia súvisiace s adaptáciou krajiny na zmenu klímy, podporou biodiverzity, udržateľnou energetikou a so zlepšením podmienok pre cyklodopravu. „Sme presvedčení, že plán obnovy by nemal iba „zaplatiť budovy, siete a káble“, ale mal by podporiť aj zvýšenie odolnosti krajiny voči negatívnym dôsledkom zmeny klímy, zachovanie biodiverzity a vytvoriť predpoklady pre udržateľnú mobilitu a energetiku. Tieto opatrenia majú nezvrátiteľný dlhodobý pozitívny dopad a spolu s tými, ktoré sú už v rámci priority Zelené Slovensko navrhnuté, prinesú „významné a…
V utorok 15.12. sa dozvieme, ako vyzerá návrh Plánu obnovy a odolnosti na Online verejnej diskusii. Hneď prvá časť je venovaná rozbehnutiu zelenej ekonomiky. Až 37 % všetkých financií z Plánu obnovy má byť presmerovaných na riešenie klimatickej krízy. Slovenská klimatická iniciatíva očakáva, že v utorok sa verejnosť dozvie, ako konkrétne k tejto problematike pristupuje vláda SR a či sa pritom riadi usmerneniami Európskej komisie. Vláda SR by mala zverejniť aktuálny dokument, o ktorom chce viesť diskusiu.
V skorých ranných hodinách lídri EÚ krajín na samite v Bruseli prijali spoločný záväzok: emisie skleníkových plynov majú do roku 2030 klesnúť minimálne o 55% oproti roku 1990. Organizácie upozorňujú, že nastavený cieľ nedostatočne odráža vedecké poznatky a akútnosť klimatickej krízy. Organizácie tiež vyzývajú, aby si vláda vyhrnula rukávy a začala prijímať konkrétne a overené opatrenia na ochranu klímy. Vláda by mala podporiť sociálne citlivú a udržateľnú transformáciu ekonomiky, najmä dobrým nastavením eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti.
Občianske organizácie, platformy a iniciatívy dnes odoslali žiadosť predstaviteľom vlády s piatimi požiadavkami v súvislosti s dokončením Plánu obnovy a odolnosti Slovenska. Organizácie žiadajú, aby vláda pri jeho finalizácii zabezpečila kvalitný a transparentný proces zapojenia verejnosti, splnila jasne definované požiadavky EÚ na ochranu klímy a životného prostredia a zabezpečila dostatočnú nadrezortnú koordináciu. Podľa organizácií je zároveň dôležité vybudovať dostatočné kapacity na efektívne a zmysluplné využitie financií a zahrnúť mimovládne organizácie ako partnerov do implementácie navrhovaných opatrení.
V našej krátkej publikácii sa dozviete: Ako súvisí Rozpočet EÚ a ochrana klímy? Ako vyzerajú príklady fungujúceho čerpania fondov politiky súdržnosti ? Môže fungovať solárne diaľkové vykurovanie v Lotyšsku ? Ako vyzerá podpora partnerstva na Slovensku? Čo je a ako možno využiť Fond na spravodlivú transformáciu? Ako sa môžete zapojiť do programovania - tvorby programov financovania Európskej zelenej dohody? Ako si skontrolovať či zapájanie verejnosti spĺňa požiadavky pre dobré partnerstvo?
Predseda vlády Igor Matovič dnes na Výbore NR SR pre európske záležitosti predniesol informáciu o jeho účasti na nadchádzajúcom samite Európskej rady. Zástupcovia klimatických organizácií sú prekvapení tým, že premiér zatiaľ nemieni plniť svoje predvolebné sľuby a na rokovanie ide bez jasnej pozície podpory akéhokoľvek cieľa. Podľa organizácií Igor Matovič v diskusii v parlamente načrtol niekoľko dôležitých tém, akými sú zavedenie uhlíkového cla a dilema investícií do ochrany klímy alebo aj to, že sa rád s aktivistami porozpráva.
Tlačová správa, 5. októbra 2020 Mimovládne organizácie upozorňujú na potrebu komplexného prístupu k ochrane klímy pri rozhodovaní o investíciách v rámci Plánu obnovy, ktorý má vychádzať z Národného integrovaného reformného plánu, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií SR. Reformný plán by mal byť podľa organizácií prioritne skokom vpred v transformácii našej spoločnosti, nielen dobiehaním doteraz zameškaných opatrení. Tento princíp by mal platiť aj pre opatrenia zamerané na ochranu pred zmenou klímy a stratou biodiverzity, ktorá by mala byť významnou časťou plánu.
Označené v
Tlačová správa, Slovenská klimatická iniciatíva, 16.9.2020 Európska komisia dnes (16.9.2020) predstavila plán na zníženie emisií minimálne o 55% do roku 2030. Dosiahnutie tohto cieľa označuje za ekonomicky uskutočniteľné a prospešné. Preto až tretina všetkých financií v pláne obnovy a odolnosti pôjde bezprostredne na financovanie ochrany prírody a teda aj dosiahnutia uhlíkovej neutrality. Navýšenie ambícií vítame, avšak na dosiahnutie záväzkov z Parížskej dohody potrebovali emisie do 2030 stiahnuť aspoň o 65%. Budeme preto pozorne sledovať, akú pozíciu zaujme Európsky parlament a slovenská vláda. Slovensko má vďaka vyššiemu cieľu a jeho financovaniu jedinečnú príležitosť popri boji s klimatickou krízou zlepšiť nielen životnú úroveň a…
Táto stránka bola vytvorená s podporou Európskej únie a Open Society Foundation. Poskytovatelia finančného príspevku nenesú zodpovednosť za prezentované názory. Za obsah zodpovedajú výlučne Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za názor Európskej únie.