Poslanci a poslankyne môžu vláde pomôcť využiť prostriedky na adresnú energopomoc na základe zistení Ministerstva hospodárstva SR a Prognostického ústavu SAV, ktorí navrhujú definovať domácnosti ovplyvnené alebo ohrozené energetickou chudobou v rozmedzí 9-18 percent (164 000-330 000 domácností). Environmentálne a sociálne organizácie navrhujú, aby pomoc smerovala tým, ktorí to skutočne potrebujú a zvyšné peniaze sa použili na dlhodobú odolnosť a sebestačnosť Slovenska.

Už približne päť rokov pracujú ministerstvá, odborníci a odborníčky na určení toho, ktoré domácnosti sú zraniteľné energetickou chudobou. Priatelia Zeme-CEPA navrhujú, aby sme pomohli tým, ktorý to skutočne potrebujú a zvyšné peniaze využili na dlhodobú odolnosť a sebestačnosť Slovenska.

Vláda v stredu 18.6. posunula prijatie Sociálno-klimatického plánu na koniec roka. Podľa organizácií je to zlá správa nielen pre klimatické opatrenia ale najmä pre ľudí, ktorí zápasia s cenami energií. Návrh plánu malo Slovensko predložiť do konca júna Európskej komisii. Jeho cieľom je pomôcť zraniteľným skupinám obyvateľstva s ekonomickými a sociálnymi dopadmi zelenej transformácie. Sociálno-klimatický fond by priniesol na Slovensko viac ako 1,5 miliardy eur, ale o 245 miliónov eur menej ak ho odloží.

Dvadsaťpäť environmentálnych a sociálno-ekonomických organizácií dnes spoločne vyzvalo vládu a Národnú radu SR, aby od 1. januára 2026 spustili cielenú pomoc s cenami energií pre domácnosti, ktoré sú na tom sociálne najhoršie. Zároveň žiadajú výrazné zvýšenie podpory na obnovu bytových a rodinných domov s cieľom znížiť ich energetickú náročnosť a podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ktoré dlhodobo znížia ceny energií pre domácnosti. Zdôrazňujú, že len adresnou pomocou v roku 2026 sa môže ušetriť 500 miliónov € a ďalšie európske prostriedky na zníženie nákladov domácností na energie sú dostupné v Environmentálnom fonde, Modernizačnom fonde a pripravovanom Sociálno-klimatickom fonde.

Žiadame Vládu a Národnú radu Slovenskej republiky, aby okrem adresnej energopomoci, ako krátkodobej pomoci pre sociálne najslabších, ktorú by mala zaviesť od 1. januára 2026, sa zamerala na dlhodobejšie riešenie znižovania nákladov domácností na energie výrazným zvýšením prostriedkov na financovanie obnovy bytových a rodinných domov a na znižovanie cien energií  zvýšenou podporou využívania obnoviteľných zdrojov energie.

Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšou závislosťou od fosílneho plynu v Európe. Klimatická koalícia upozorňuje, že namiesto diverzifikácie dovozu je potrebné konať: znížiť energetickú náročnosť a investovať do lokálnych obnoviteľných zdrojov. Bez zásadnej zmeny stratíme kontrolu nad cenami energií aj našou bezpečnosťou. Reaguje tak na vyjadrenia premiéra Róberta Fica k plánu EÚ ukončiť dovoz fosílnych palív z Ruska.

V rámci Sociálno-klimatického plánu môže Slovenská republika významne podporiť obnovu zariadení sociálnych služieb krízovej intervencie, ktoré prevádzkujú neverejní poskytovatelia (napr. cirkevné organizácie, mimovládne organizácie, občianske združenia a pod.). Neverejní poskytovatelia zabezpečujú až 45% z celkového počtu sociálnych služieb na Slovensku, pričom ich poskytujú bez dosahovania zisku. Napriek tomu vypadli zo všetkých mechanizmov podpory (Plán obnovy a odolnosti, Program Slovensko, Environmentálny fond) zameraných na zvýšenie energetickej efektívnosti budov. Sociálne služby krízovej intervencie sú pritom zamerané na pomoc najzraniteľnejším skupinám obyvateľov - jednotlivcom a rodinám ohrozeným chudobou a sociálnym vylúčením, a to najmä jednorodičovským a viacpočetným rodinám, ľuďom bez domova, príslušníkom marginalizovaných rómskych komunít, týraným matkám s deťmi, či odídencom.

Slovensko je medzi štyrmi poslednými krajinami EÚ, ktoré ešte neodovzdali Národný energeticko-klimatický plán. Čelíme preto infridžmentu zo strany Európskej komisie aj náhodným nepremysleným projektom, akými sú zámer PVE Málinec, Tunel Karpaty či fosílne vykurovanie. Podľa Klimatickej koalície nie je vidieť ucelený a koordinovaný prístup vlády k riešeniu klimatickej zmeny ako aj ekonomickým a bezpečnostným výzvam, ktoré s ňou súvisia.

Ekocentrum alebo ekologické centrum je inštitúcia zameraná na podporu, propagáciu, výchovu a vzdelávanie v oblasti ekologického a zodpovedného prístupu k životu, ochrany životného prostredia a sprostredkovania informácií o trvalo udržateľnom rozvoji a jeho uplatňovaní v praxi. Prvé Ekocentrá vznikli v zahraničí začiatkom 70. rokov 20. storočia ako reakcia na záujem širokej verejnosti o problematiku životného prostredia.

Zníženie energetickej chudoby s vysokou hodnotou za peniaze prostredníctvom Sociálno - klimatického fondu

Slovenská republika ako člen Európskej únie sa aktívne podieľa na plnení ambicióznych klimatických a sociálnych cieľov. Jedným z kľúčových nástrojov na ich dosiahnutie je Sociálny klimatický fond EÚ (SKF), ktorý má za úlohu zmierniť negatívne sociálne dopady klimatických politík, najmä na zraniteľné skupiny obyvateľstva.