Prečítajte si Odporúčania Priateľov Zeme-CEPA, Klimatickej koalície a Cyklokoalície k návrhu RePowerEU kapitoly.

Sociálnymi riešeniami v oblasti obnovy budov a obnoviteľných zdrojov energie (OZE) chceme súčasne riešiť energetickú aj klimatickú krízu. Vzhľadom na zlú sociálnu situáciu, stav budov, vysoké finančné potreby a rastúcu infláciu, navrhujeme v jednotlivých programoch uprednostňovať sociálne zraniteľné skupiny. Verejné zdroje by mali podporiť najmä ľudí, ktorí si dané opatrenia nemôžu sami dovoliť. A tých bohatších zasa motivovať k vyšším úsporám energií, ktoré podporia trh pre všetkých.

Prečítajte si krátky diskusný materiál k energetike budov (pdf) a prezentáciu z workshopu 14.12.2022.

Cieľom tejto štúdie je na základe  energetického auditu vybraného bytového domu, Hrebendova 1-3, ktorý uskutočnili energetickí audítori v novembri a decembri 2022 vychádzajúc z terénnych meraní a dát poskytnutých mestskou časťou, a verejne dostupných zdrojov, analyzovať uskutočniteľnosť návrhovaných scenárov pilotných intervencií pre mestskú časť ako majiteľa a správcu bytového domu, aj v spojitosti s relevantnými schémami na zabezpečenie možného financovania. Prvá časť v krátkosti predstaví aktuálny kontext, predovšetkým trend rastúcich cien energií. Druhá časť zhrnie metodický postup výskumu, vrátane energetického auditu a výberu bytového domu Hrebendova 1-3.  Nasledujúca časť odprezentuje výsledky energetického auditu, konkrétne tri hlavné scenáre zohľadňujúce energetickú efektívnosť ako aj investičnú náročnosť vybraných intervencií. V poslednej časti autori poskytnú krátku analýzu primárných schém financovania, konkrétne projektovej schémy Zelená domácnostiam a Štátneho fondu rozvoja bývania, v rámci ktorých sa samospráva môže uchádzať o finančnú podporu jednotlivých intervencií. Analýza zároveň poukáže na hlavné úskalia spojené s reálnou uskutočniteľnosťou navrhovaných riešení. V závere autori štúdie okrem zhrnutia primárnych výstupov načrtnú krátku diskusiu ohľadom replikovateľnosti vybraných intervencií ako aj zlepšenia existujúcich schém podpory.

Program Slovensko je najvýznamnejším finančným balíkom pre túto dekádu. Na obdobie rokov 2021 až 2027 je vyčlenených 12,6 miliardy EUR. Nachádzame sa v poslednej fáze procesu jeho príprav. Hodnotili sme ako Program Slovensko v aktuálnom nastavení  pomôže našej krajine pri dosahovaní klimatických  a energetických  cieľov . Slovensko má len zo zdrojov EÚ, ktorých významnou časťou je práve Program Slovensko, dostatok prostriedkov na zníženie emisií o 55% až 67% do roku 2030. Kľúčové však bude správne nastavenie týchto zdrojov, aby boli aj reálne použité na znižovanie emisií.  Odporúčame:

1. Nadrezortný orgán (napr. NIKA) alebo ministerstvá zodpovedné za implementáciu Programu Slovensko, Modernizačného fondu a Plánu obnovy a odolnosti by mali sledovať či, resp.v akej miere, opatrenia financované z týchto zdrojov znižujú emisie skleníkových plynov. Minimálne tie, ktoré sú spojené s minimálne požadovaným znížením emisií skleníkových plynov o 55% v EÚ, teda o dodatočných približne 7,7 percenta pre SR. Program Slovensko sleduje len 0,15 percenta skutočných emisií skleníkových plynov Slovenska v roku 2020. Nemôžeme znižovať emisie, ak nemeriame dopady a výsledky financovania.
2. Vláda by mala vybrať najvhodnejšie dekarbonizačné opatrenia a na tie zamerať zdroje z fondov EÚ. Program Slovensko by mal zahŕňať zistenia zo štúdií zverejnených na jar 2022: Dekarbonizácia slovenského hospodárstva do roku 2030 a Uhlíkovo neutrálne Slovensko do roku 2050.
3. Využiť kritériá pre priorizáciu financovania obnovy verejných budov. Je dôležité sústrediť verejnú podporu na obnovu tých budov, ktorých funkcia je životne dôležitá pre obyvateľov v horizonte najbližších 30 rokov (napr. materské školy, domy pre seniorov, zdravotné strediská, budovy na vzdelávanie, úrady atď.). Zároveň určiť povinnosť obnoviť energeticky najhoršie budovy. Viac informácií poskytuje príloha 3 oficiálneho strategického environmentálneho hodnotenia, ktorú obstarávalo MIRRI.
4. Pilotne zaviesť kombináciu motivačných grantov a pôžičiek na hĺbkovú obnovu bytových domov z Fondu spravodlivej transformácie. Zvýšime tým kvalitu ako aj množstvo prostriedkov na hĺbkovú obnovu bytových domov. Zároveň tým znížime závislosť na dovoze zemného plynu. 
5. Využiť iniciatívu RePowerEU na urýchlené zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie. Je potrebné odstrániť  bariéry a nastaviť kritériá udržateľnosti pre obnoviteľné zdroje energie, ktoré boli v Environmentálnej stratégii plánované na rok 2020.
6. Program Slovensko by mal uprednostniť investície pre verejný sektor, pretože vysoké ceny energií môžu byť likvidačné pre samosprávy, zariadenia sociálnych služieb a množstvo obyvateľov sa môže pre vysoké ceny palív a energií obracať najmä na obce a mestá. Väčšia pozornosť by sa mala venovať odstráneniu technických a administratívnych prekážok pre energetické komunity. Existuje riziko, že z EUR 95 milionového balíka budú podporené len firmy kvôli existujúcim bariéram, ktoré bránia  rozvoju  energetických spoločenstiev.  
7. Program Slovensko by mal obsahovať aj schémy pre sociálne zraniteľné domácnosti v rámci existujúcich nástrojov a programov pre obnovu budov a obnoviteľné zdroje. Schéma "Zelená domácnostiam", financovaná z Programu Slovensko, by mala cielene podporovať aj sociálne slabšie skupiny. Inšpiratívnym príkladom je  sociálna schéma programu Obnov dom, ktorá zvýhodňuje mnohopočetné rodiny a tie so zdravotne ťažko postihnutými deťmi.
8. Prednosť by mali dostať projekty zamerané na nízkoteplotné systémy diaľkového vykurovania. Takéto zariadenia  sú výrazne úspornejšie, v niektorých prípadoch šetria až polovicu paliva,  čím znižujú závislosť na biomase a dovoze fosílneho plynu zo zahraničia.
9. Podpora zariadení a technológií na fosílny plyn by mala zostať vylúčená zo všetkých verejných zdrojov, vrátane všetkých fondov EÚ.
10. Činnosti, ktoré udržiavajú závislosť nášho hospodárstva od fosílneho plynu, t. j. čiastočný biometán alebo vodík, by sa mali prehodnotiť.  Zariadenia na výrobu vodíka založené na obnoviteľných zdrojoch energie by sa mali podporovať len vtedy, ak neexistuje iná výhodná alternatíva. Podpora bioplynových staníc založených na pestovaní plodín (vrátane energetických plodín a medziplodín) by sa mala vylúčiť.

Celé Hodnotenie Programu Slovensko nájdete tu: Assessment of Programme Slovakia.

Dvadsaťjeden mimovládnych organizácií a iniciatív dnes listom požiadalo vládu Slovenskej republiky, aby vytvorila podmienky na 15-percentnú úsporu plynu do marca 2023. Žiadajú, aby vypracovala plány prípravy na zimu a nahrádzania fosílnych palív celkovo. Pripomínajú, že mnohé krajiny eurozóny už zaviedli opatrenia na zníženie spotreby energií. Organizácie zároveň prišli s návrhom dvanástich opatrení. Ponúkajú spoluprácu zdieľaním údajov či prinášaním príkladov dobrej praxe.

Európska komisia navrhuje spoločný postup v rámci EÚ, tzv. RePowerEU^[1] tak, aby sa rastúce ceny energií čo najmenej dotkli občanov. Kvôli našej bezpečnosti musíme znižovať slovenskú závislosť (85%) na ruskom plyne a (100%) rope.^[2]

Európska únia sa môže do roku 2025 zbaviť závislosti na zemnom plyne z Ruskej federácie, podľa medzinárodných mimovládnych organizácií Ember, E3G a ďalších.^[3] Z celkového dovozu ruského plynu do EÚ v roku 2020 v objeme 150 bcm je možné len implementáciou balíka Fit for 55 znížiť 32 bcm, elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov 31 bcm, tepelnými čerpadlami a elektrifikáciou 25 bcm a dodatočnými opatreniami v oblasti energetickej hospodárnosti 13 bcm.^[4]

Pre Slovensko je ekonomicky výhodné znížiť závislosť na fosílnych palivách.
Len v roku 2021 odišlo zo Slovenska za nákup zemného plynu viac ako 2,5 miliardy eur.^[5] Približne 2,2 miliardy eur sme zaplatili za dovoz ropy z Ruska v roku 2021.^[6]

Napríklad komplexnou obnovou budov v regióne Zamagurie je možné ušetriť až 70 % celkovej energie na vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov.^[7] V tomto regióne odišlo 815 € na obyvateľa za dovoz palív a energie len v roku 2017.^[8]  Potreba energií na vykurovanie sa v najlepšie obnovenom bytovom dome za rok 2015 po hĺbkovej obnove znížila o 74,8 %.^[9]

- - -

 Zhrnutie "Nezávislosť na dovoze palív z Ruska je možná a výhodná" vo formáte pre tlač

- - -

^[1] https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_22_1511

^[2] https://komentare.sme.sk/c/22864400/prechod-na-obnovitelne-zdroje-ma-aj-bezpecnostne-racio.html

^[3] https://ember-climate.org/insights/research/eu-can-stop-russian-gas-imports-by-2025/

^[4] https://ember-climate.org/insights/research/eu-can-stop-russian-gas-imports-by-2025/

^[5] Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2022, Dovoz po mesiacoch v metodike 2019 -  2711 Ropné plyny a iné plynné uhľovodíky

^[6] Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2022, Dovoz po mesiacoch v metodike 2019 -  2709 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, surové

^[7] https://energoportal.org/regiony/kezmarok/96-info/448-zamagurie-zhrnutie

^[8] https://energoportal.org/96-info/449-rocny-unik-penazi-zo-zamaguria-cez-energetiku

^[9] https://www.pss.sk/casopis-doma/bytovy-dom/najlepsie-obnoveny-bytovy-dom-2015.html

Zhrnutie na témy:

• Kapacity pre dekarbonizáciu regiónov Slovenska
• Úspory a obnoviteľné zdroje namiesto plynových kotlov
• Podpora pre systémy zásobovania teplom 4. generácie

Prečítajte si Zhrnutie k budovaniu kapacít pre dekarbonizáciu, kotlíkovej dotácii a systémom zásobovania teplom 4. generácie

Read our Briefing on capacity building for decarbonisation, gas boiler subsidy and 4th generation district heating. 

Zníženie energetickej potreby a spotreby prostredníctvom komplexnej renovácie budov by malo byť prioritou a žiadúcim cieľom všetkých národných politík na Slovensku. Všetkým domácnostiam, vrátane tých najchudobnejších, však musia byť prístupné možnosti zlepšenia tepelno-izolačných vlastností ich domácností a energeticky účinné technológie a systémy vykurovania. Pretože len vykurovanie, chladenie či ohrev teplej vody optimálne zatepleného domu či bytu nám umožní znížiť spotrebu energie, účty za energie i produkciu emisií.

Kotlíková dotácia, ktorú Ministerstvo životného prostredia SR plánuje spustiť v roku 2022, prichádza s trojročným oneskorením. Ponuka štátu z verejných financií vymeniť domácnostiam kotle na tuhé palivo za plynové kotle prichádza v čase, keď cena plynu dosahuje svoje maximá a  existujú oveľa ekonomicky a ekologicky zmysluplnejšie možnosti znižovania závislosti od plynu využívaním obnoviteľných zdrojov energie.

Kotlíková dotácia má byť riešením pre zastavenie súdneho procesu EÚ voči Slovensku za nedostatočnú ochranu obyvateľov pred znečisteným ovzduším. Najväčšími znečisťovateľmi sú však veľmi často chudobní obyvatelia najmä vidieckych oblastí, rómskych osád a tzv. lokálne kúreniská. Tieto oblasti však zväčša nie sú plynofikované a napríklad drevo ako palivo na celú zimu, ktoré si zabezpečujú rôznymi „alternatívnymi spôsobmi“, môže vyjsť  rodinu od 50 do cca 250 eur. Ponuka prejsť na plynový kotol takýmto rodinám v čase rastúcich cien plynu teda vôbec nedáva ekonomický zmysel.  

Okrem energetických politík potrebujeme aj komplexné sociálne politiky, ktoré sú kľúčové najmä pre zraniteľné komunity spotrebiteľov. Dialóg všetkých zainteresovaných strán ako sú ministerstvá, regulátori, stavovské organizácie, spotrebiteľské či enviromentálne organizácie by mal definovať najlepšie politické riešenia pre energeticky chudobné domácnosti.

V nasledujúcich kapitolách prepojíme problematiku kvality ovzdušia s problémom energetickej chudoby a potrebou vytvorenia dlhodobej štátnej stratégie energetickej modernizácie domácností s dôrazom na zlepšenie prístupu najchudobnejších k úsporným  a enviromentálne šetrným nefosílnym riešeniam.

Litovská skúsenosť je podrobným návodom pre krajiny ako Slovensko, ako verejné prostriedky použiť ako investíciu do komplexnej obnovy bytových domov, s použitím prostriedkov z eurofondov i súkromnej sféry, i ako do procesu renovácie a samovýroby energie zapojiť aj najchudobnejšie domácnosti.

A v kapitole o štúdii Európskej spotrebiteľskej organizácie BEUC z roku 2021 sa dozviete, prečo možno za určitých podmienok tepelné čerpadlá považovať za najdostupnejšiu voľbu pre domácnosti, ktoré sa rozhodnú dekarbonizovať svoje kúrenie. 

Prečítajte si celú štúdiu: Komplexná obnova budov, obnoviteľné zdroje a samovýroba energie ako riešenia energetickej chudoby na Slovensku

English version:  Solutions to energy poverty in Slovakia: complex building reconstruction, renewable resources and self-produced energy

BRATISLAVA. 8. marec 2022. Všetky financie z predaja emisných povoleniek by mali ísť na znižovanie emisií a primárne smerovať k obyvateľstvu. V rámci pripomienkového konania návrhu zmeny zákona o ETS to navrhla Klimatická koalícia. V návrhu od Ministerstva životného prostredia (MŽP SR) “mizne” stále polovica z príjmu v štátnom rozpočte bez jasného určenia.

V prvej časti mikroštúdie popisujeme chyby v legislatívnych dokumentoch súvisiacich s energetickou hospodárnosťou budov a návrhoch na ich opravu. V časti druhej sa bližšie analyzujeme deformáciu faktora primárnej energie v sústavách centralizovaného zásobovania teplom.
Z prvej časti mikroštúdie vyplývajú nasledujúce žiadosti smerom ku kompetentným orgánom zaoberajúcim sa legislatívou v energetickej hospodárnosti budov:

• Oprava definície primárnej energie v zákone č. 555/2005 Z. z., keďže z uvádzaných argumentov v zákone, ako aj vo vyhláške č. 364/2012 Z. z. je evidentné, že sa nejedná o celkovú primárnu energiu, ale o primárnu neobnoviteľnú energiu.
• Aktualizácia referencií na normy v spomenutých legislatívnych dokumentoch vzhľadom k niektorým odkazom na zrušenú normu STN EN 15603.

Dôvodom žiadostí je hlavne obava, že zle definovaná primárna energia môže kriviť celoštátne štatistické údaje a poukazovať na väčšiu úsporu primárnej energie než je skutočnosť.
V druhej časti mikroštúdie je poukázané, že nastavenie výpočtu faktora primárnej energie pre sústavy centralizovaného zásobovania teplom ide proti energetickej efektívnosti a podpore obnoviteľných zdrojov energie. Protežovanie sústav centralizovaného zásobovania teplom voči iným energetickým nosičom alebo spôsobom získavania energie bolo zmapované modelovými situáciami a ukážkami z praxe.

Modelovou analýzou bolo preskúmané, že zavedením vyhlášky 308/2016 Z.z. mohlo dôjsť v prípade niektorých budov k zlepšeniu až o dve energetické triedy z B na A0 podľa globálneho ukazovateľa – primárna energia, pričom neboli vykonané žiadne opatrenia na zníženie ich energetickej náročnosti (kapitola 2.3).
Na konkrétnom prípade z mestskej časti Ružinov v Bratislave bolo poukázané, že vybrané bytové budovy pripojené na sústavu centralizovaného zásobovania teplom s celkovou potrebou energie v triede C dosiahli energetickú triedu A0 podľa globálneho ukazovateľa. Matematickým overením bolo zistené, že analyzované budovy pri danom faktore primárnej energie by museli mať celkovú potrebu energie až v triede D, aby nedosiahli energetickú triedu A0 podľa globálneho ukazovateľa.

Posledným zistením druhej časti bolo, že podľa zákona dodávateľ tepla musí poskytnúť hodnotu faktora primárnej energie na účely certifikácie budov, avšak v zákone nie je definovaná zodpovednosť za kontrolu správnosti uvedenej hodnoty.
Z uvedených zistení vyplýva, že nastavenie hodnôt faktora primárnej energie na Slovensku nie je správne a znižuje požiadavky na energetickú hospodárnosť budov pripojených do sústav centralizovaného zásobovania teplom. Nižšie nároky na obnovu alebo výstavbu budov síce znamenajú nižšie investičné náklady, ale ich prevádzkové výdavky zostávajú vysoké. Takéto podmienky sú výhodné pre dodávateľov tepla, ale nie pre užívateľov budov.

Prečítajte si celú odbornú mikroštúdiu: Faktor primárnej energie