Cieľom štúdie bolo identifikovať možnosti úspor energie v zariadeniach sociálnych služieb krízovej intervencie (ZSSKI) a pripraviť závery využiteľné na národnej úrovni.

Zariadenia sociálnych služieb krízovej intervencie (ďalej len „ZSSKI“) sú súčasťou širšieho rámca sociálnej infraštruktúry, ktorá má v spoločnosti plniť funkciu záchrannej siete pre ľudí v kríze. Ich význam spočíva v zabezpečení okamžitej pomoci, prechodného bývania a sociálneho poradenstva s cieľom stabilizovať životnú situáciu klientov. Obnova a rozvoj týchto zariadení preto nie je len otázkou stavebných zásahov, ale aj nevyhnutnou podmienkou na posilnenie kapacít sociálneho systému štátu.

Zariadenia prevádzkujú z neverejných poskytovateľov najmä samosprávy, neziskové organizácie, občianske združenia a cirkevné subjekty. V mnohých prípadoch ide o zariadenia, ktoré fungujú s obmedzenými finančnými zdrojmi, pričom investície do údržby alebo obnovy sú realizované len vtedy, keď to umožnia dotačné programy alebo európske fondy. Nedostatok stabilného financovania vedie k tomu, že rekonštrukcie sú často čiastkové a nezachytávajú všetky kľúčové aspekty modernizácie – od technickej po dispozičnú a sociálno-architektonickú úroveň.

V rámci Sociálno-klimatického plánu môže Slovenská republika významne podporiť obnovu zariadení sociálnych služieb krízovej intervencie, ktoré prevádzkujú neverejní poskytovatelia (napr. cirkevné organizácie, mimovládne organizácie, občianske združenia a pod.). Neverejní poskytovatelia zabezpečujú až 45% z celkového počtu sociálnych služieb na Slovensku, pričom ich poskytujú bez dosahovania zisku. Napriek tomu vypadli zo všetkých mechanizmov podpory (Plán obnovy a odolnosti, Program Slovensko, Environmentálny fond) zameraných na zvýšenie energetickej efektívnosti budov. Sociálne služby krízovej intervencie sú pritom zamerané na pomoc najzraniteľnejším skupinám obyvateľov - jednotlivcom a rodinám ohrozeným chudobou a sociálnym vylúčením, a to najmä jednorodičovským a viacpočetným rodinám, ľuďom bez domova, príslušníkom marginalizovaných rómskych komunít, týraným matkám s deťmi, či odídencom.

Žiadame, aby z Plánu obnovy a odolnosti, vrátane RePowerEU, boli financované obnoviteľné zdroje pre firmy zo zvýhodnených úverov
a pre samosprávy a organizácie pôsobiace v sociálnej oblasti bola grantová podpora.

Zhrnutie

Ministerstvo hospodárstva schválilo granty z Komponentu 1 Plánu obnovy a odolnosti v celkovej výške viac ako 20 miliónov € pre 58 firiem.  Až polovica z týchto prijímateľov grantov, číslom 29, by si to mohla zaplatiť len zo svojho zisku za jeden rok (2021).

Návratnosť fotovoltiky je aktuálne aj nižšia ako 7 rokov a životnosť je aj viac ako 20 rokov. Ide teda o ideálne opatrenie na zvýhodnené úvery z RePowerEU.

Európska únia zabezpečila 225 miliárd € na zvýhodnené úvery z Mechanizmu obnovy a odolnosti . Veľa členských krajín, vrátane Českej republiky má o ne záujem. Odporúčame, aby Slovensko využilo tieto výhodné úvery na návratné investície ako fotovoltika pre firmy.

Celkovú alokáciu Investície 1 z RePowerEU: “Modernizácia a digitalizácia prenosovej sústavy a distribučných sústav” vo výške 129 miliónov € do 2026 by mohli distribučné spoločnosti zaplatiť len zo zisku za jeden rok (159 miliónov € v roku 2021). Preto je vhodné kombinovať granty so zvýhodnenými úvermi.

Účty za energie sa 66 poskytovateľom sociálnych služieb zvýšili v priemere o 125%. Dvadsaťšesť respondentov odhadlo, že celkovo by vedeli využiť viac ako 13 miliónov eur na úsporné opatrenia a obnoviteľné zdroje v 150 budovách v ktorých poskytujú svoje služby.

Dvadsaťpäť z nich (41%) nie je oprávnených čerpať kompenzácie zvýšených cien energií a sedem uviedlo len čiastočné možnosti.

Poskytovatelia sociálnych služieb o úsporných opatreniach začali uvažovať v 56 budovách, v 54 zozbierali údaje o spotrebe. Existuje 15 zámerov projektu, 6 technických projektov, 5 stavebných povolení a v 4 budovách už aktivity realizujú.