Cieľom štúdie bolo identifikovať možnosti úspor energie v zariadeniach sociálnych služieb krízovej intervencie (ZSSKI) a pripraviť závery využiteľné na národnej úrovni.

Zariadenia sociálnych služieb krízovej intervencie (ďalej len „ZSSKI“) sú súčasťou širšieho rámca sociálnej infraštruktúry, ktorá má v spoločnosti plniť funkciu záchrannej siete pre ľudí v kríze. Ich význam spočíva v zabezpečení okamžitej pomoci, prechodného bývania a sociálneho poradenstva s cieľom stabilizovať životnú situáciu klientov. Obnova a rozvoj týchto zariadení preto nie je len otázkou stavebných zásahov, ale aj nevyhnutnou podmienkou na posilnenie kapacít sociálneho systému štátu.

Zariadenia prevádzkujú z neverejných poskytovateľov najmä samosprávy, neziskové organizácie, občianske združenia a cirkevné subjekty. V mnohých prípadoch ide o zariadenia, ktoré fungujú s obmedzenými finančnými zdrojmi, pričom investície do údržby alebo obnovy sú realizované len vtedy, keď to umožnia dotačné programy alebo európske fondy. Nedostatok stabilného financovania vedie k tomu, že rekonštrukcie sú často čiastkové a nezachytávajú všetky kľúčové aspekty modernizácie – od technickej po dispozičnú a sociálno-architektonickú úroveň.

Keďže že viacerí predstavitelia vlády SR opakovane odmietajú zaviesť systém obchodovania s emisiami v sektore budov a dopravy (ETS2) a aj Národná rada SR prijala v tejto veci odmietavé uznesenie, predpokladáme, že Sociálno-klimatický plán (NSKP), ktorého realizácia mala byť financovaná práve z výnosov z ETS2, bude potrebné financovať z iných zdrojov.

Na financovanie opatrení na riešenia energetickej a dopravnej chudoby preto navrhujeme využiť prostriedky Environmentálneho fondu, najmä však Modernizačného fondu. Za prvý pozitívny krok týmto smerom považujeme schému Obnov dom (mini), ktorú už Ministerstvo životného prostredia zaradilo do Modernizačného fondu. Zhodou okolností ide aj o prvé opatrenie navrhnuté v štúdii Trinomics k Sociálno-klimatického plánu, ktoré podporila EÚ. V Modernizačnom fonde by malo mať Slovensko podľa konzervatívneho odhadu o 1,14 miliardy EUR viac, ako je zatiaľ alokované podľa verejne dostupných údajov. To predstavuje takmer 89 % dohodnutého príspevku EÚ do  Sociálno-klimatického fondu pre Slovensko na roky 2028 – 2032, ak by zaviedlo ETS2.

Vláda v stredu 18.6. posunula prijatie Sociálno-klimatického plánu na koniec roka. Podľa organizácií je to zlá správa nielen pre klimatické opatrenia ale najmä pre ľudí, ktorí zápasia s cenami energií. Návrh plánu malo Slovensko predložiť do konca júna Európskej komisii. Jeho cieľom je pomôcť zraniteľným skupinám obyvateľstva s ekonomickými a sociálnymi dopadmi zelenej transformácie. Sociálno-klimatický fond by priniesol na Slovensko viac ako 1,5 miliardy eur, ale o 245 miliónov eur menej ak ho odloží.

V rámci Sociálno-klimatického plánu môže Slovenská republika významne podporiť obnovu zariadení sociálnych služieb krízovej intervencie, ktoré prevádzkujú neverejní poskytovatelia (napr. cirkevné organizácie, mimovládne organizácie, občianske združenia a pod.). Neverejní poskytovatelia zabezpečujú až 45% z celkového počtu sociálnych služieb na Slovensku, pričom ich poskytujú bez dosahovania zisku. Napriek tomu vypadli zo všetkých mechanizmov podpory (Plán obnovy a odolnosti, Program Slovensko, Environmentálny fond) zameraných na zvýšenie energetickej efektívnosti budov. Sociálne služby krízovej intervencie sú pritom zamerané na pomoc najzraniteľnejším skupinám obyvateľov - jednotlivcom a rodinám ohrozeným chudobou a sociálnym vylúčením, a to najmä jednorodičovským a viacpočetným rodinám, ľuďom bez domova, príslušníkom marginalizovaných rómskych komunít, týraným matkám s deťmi, či odídencom.

Pri príprave Sociálno-klimatického plánu môže Slovenská republika stavať na skúsenostiach rôznych programov financovaných z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, Plánu obnovy a odolnosti a ďalších zdrojov. V tejto publikácii prinášame stručný prehľad siedmich z nich (Spolu pre komunity, Populair, Zdravé regióny, Obnov dom, Rozvojové tímy, Regionálne centrá MIRRI, Kapacity pre regióny) spolu s odporúčaniami ako hľadať cesty k ich efektívnemu a účinnému prepájaniu s plánovanými jednotnými kontaktnými miestami (z angl. one-stop shops).

Zníženie energetickej chudoby s vysokou hodnotou za peniaze prostredníctvom Sociálno - klimatického fondu

Slovenská republika ako člen Európskej únie sa aktívne podieľa na plnení ambicióznych klimatických a sociálnych cieľov. Jedným z kľúčových nástrojov na ich dosiahnutie je Sociálny klimatický fond EÚ (SKF), ktorý má za úlohu zmierniť negatívne sociálne dopady klimatických politík, najmä na zraniteľné skupiny obyvateľstva.

Mimovládne organizácie vyzývajú Vládu a Národnú radu Slovenskej republiky, aby svoje kroky v oblasti energetiky smerovali k podpore zraniteľných skupín obyvateľstva, ktoré potrebujú pomoc a zároveň efektívne šetria energiou.

Osemnásť mimovládnych organizácií a iniciatív dnes listom požiadalo vládu Slovenskej republiky, aby v rámci prípravy rozpočtu SR zastavila dotovanie fosílnych palív v objeme stoviek miliónov eur ročne. Navrhujú, aby tieto prostriedky využila na Sociálno – úsporný program, ktorý by reálne pomohol ľuďom. Pripomínajú, že najmä nízkopríjmové domácnosti potrebujú pomoc s obnovou domov, výmenou plynových kotlov za tepelné čerpadlá alebo s inými úspornými opatreniami. Dôležité je podľa nich aj znížiť závislosť od zemného plynu, ktorého dovozom nám zo Slovenska odtekajú miliardy eur. Organizácie ponúkajú spoluprácu zdieľaním odporúčaní či prinášaním príkladov dobrej praxe.

Európska únia od roku 2019  prijíma legislatívu (Európska zelená dohoda, REPowerEU, Fit for 55), ktorou sa zaväzuje  pristupovať k životnému prostrediu, klimatickým otázkam a energetickým úsporám tak, aby stratégia hospodárskeho rastu nebola viazaná na vyčerpávanie zdrojov, ale ich efektívne využívanie s cieľom do roku 2050 dosiahnuť nulový stav čistých emisií skleníkových plynov. Súčasťou legislatívy  „Fit for 55“, v ktorej sa približuje EÚ vyššie uvedenému cieľu tým, že definuje úsilie dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030, a to  prostredníctvom ďalšieho zníženia emisií v oblasti budov a dopravy, investovaním do obnoviteľných zdrojov energie, obnovy budov a udržateľnej dopravy. Jedným z inkluzívnych krokov tohto procesu bolo vydanie nariadenia v máji 2023 o Sociálno-Klimatickom Fonde (SKF), prostredníctvom ktorého bude mať Slovensko k dispozícii 1,28 až 1,5 miliardy eur na riešenie  sociálnych dopadov zelenej transformácie v oblasti v energetickej a dopravnej chudoby pre roky 2026–2032.