Bratislava, 25. august 2023. Ministerstvo hospodárstva SR pripravuje kľúčový dokument k zvládnutiu klimatickej zmeny. Aby bol Integrovaný národný energeticko klimatický plán (INEKP) účinným nástrojom na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, mal by podľa Klimatickej koalície a Slovenskej klimatickej iniciatívy obsahovať dostatočné ciele pre obnoviteľné zdroje energie a jasné konkrétne kroky na znižovanie emisií v sektore energetiky a dopravy. Prvý návrh aktuálnej verzie plánovalo MH SR odoslať Európskej komisii tento týždeň.

Cieľom tohto informačného materiálu je zosumarizovať podporu z Modernizačného fondu v oblasti teplárenstva na Slovensku do mája 2023 podľa verejne dostupných údajov.

Vec: Zapojenie do aktualizácie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030 

Žiadame o:

1. zapojenie do aktualizácie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030 (ďalej len NECP), napríklad prostredníctvom účasti na činnosti pracovnej skupiny, ktorá je podľa našich informácií za týmto účelom zriadená;
2. poskytnutie návrhu aktualizácie NECP, ktorý majú členské štáty zaslať Európskej komisii do 30.6.2023;
3. poskytnutie informácie o postupe v súvislosti s aktualizáciou Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030 (ďalej len NECP) - ktoré konkrétne kroky a aký časový harmonogram predpokladáte;
4. zapracovanie našich návrhov konkretizovaných v tomto dokumente, respektíve žiadame o poskytnutie informácie, akým spôsobom bude naložené s našimi návrhmi.

Bratislava, 1. jún 2023. Aj napriek predvolebnému obdobiu čaká úradnícku vládu niekoľko úloh, ktoré sa týkajú opatrení na zmiernenie klimatickej zmeny. Klimatická koalícia vyzýva vládu, aby využila svoj dočasný mandát na politiky, ktoré podporujú akceleráciu obnoviteľných zdrojov, podporia obnovu budov a bezemisné formy dopravy. V nasledujúcich mesiacoch totiž prebiehajú procesy, ktoré môžu významne znížiť našu závislosť od fosílnych palív a posilniť odolnosť krajiny aj jej obyvateľov.

Čo je to energetické spoločenstvo? Čo by malo riešiť? Odpovede na tieto a ďalšie otáykz nájdete v krátkom zhrnutí: Energetické spoločenstvá, február 2023

Prečítajte si aj odporúčací materiál: Ako zvýhodniť zdieľanie elektrickej energie v rámci energetického spoločenstva / komunity?

BRATISLAVA, 31.marec 2023. Financie z Plánu obnovy a kapitoly RePowerEU na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie by mohli pomôcť aj organizáciám v sociálnej oblasti a samosprávam. Tie zápasia s vysokými cenami energie. Momentálne môžu dotácie z Plánu obnovy na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie získať len súkromné spoločnosti. V pripomienkach k návrhu kapitoly RePower EU to žiadajú mimovládne organizácie, ale aj samosprávy.

Žiadame, aby z Plánu obnovy a odolnosti, vrátane RePowerEU, boli financované obnoviteľné zdroje pre firmy zo zvýhodnených úverov
a pre samosprávy a organizácie pôsobiace v sociálnej oblasti bola grantová podpora.

Zhrnutie

Ministerstvo hospodárstva schválilo granty z Komponentu 1 Plánu obnovy a odolnosti v celkovej výške viac ako 20 miliónov € pre 58 firiem.  Až polovica z týchto prijímateľov grantov, číslom 29, by si to mohla zaplatiť len zo svojho zisku za jeden rok (2021).

Návratnosť fotovoltiky je aktuálne aj nižšia ako 7 rokov a životnosť je aj viac ako 20 rokov. Ide teda o ideálne opatrenie na zvýhodnené úvery z RePowerEU.

Európska únia zabezpečila 225 miliárd € na zvýhodnené úvery z Mechanizmu obnovy a odolnosti . Veľa členských krajín, vrátane Českej republiky má o ne záujem. Odporúčame, aby Slovensko využilo tieto výhodné úvery na návratné investície ako fotovoltika pre firmy.

Celkovú alokáciu Investície 1 z RePowerEU: “Modernizácia a digitalizácia prenosovej sústavy a distribučných sústav” vo výške 129 miliónov € do 2026 by mohli distribučné spoločnosti zaplatiť len zo zisku za jeden rok (159 miliónov € v roku 2021). Preto je vhodné kombinovať granty so zvýhodnenými úvermi.

Účty za energie sa 66 poskytovateľom sociálnych služieb zvýšili v priemere o 125%. Dvadsaťšesť respondentov odhadlo, že celkovo by vedeli využiť viac ako 13 miliónov eur na úsporné opatrenia a obnoviteľné zdroje v 150 budovách v ktorých poskytujú svoje služby.

Dvadsaťpäť z nich (41%) nie je oprávnených čerpať kompenzácie zvýšených cien energií a sedem uviedlo len čiastočné možnosti.

Poskytovatelia sociálnych služieb o úsporných opatreniach začali uvažovať v 56 budovách, v 54 zozbierali údaje o spotrebe. Existuje 15 zámerov projektu, 6 technických projektov, 5 stavebných povolení a v 4 budovách už aktivity realizujú.

Prečítajte si Odporúčania Priateľov Zeme-CEPA, Klimatickej koalície a Cyklokoalície k návrhu RePowerEU kapitoly.

Sociálnymi riešeniami v oblasti obnovy budov a obnoviteľných zdrojov energie (OZE) chceme súčasne riešiť energetickú aj klimatickú krízu. Vzhľadom na zlú sociálnu situáciu, stav budov, vysoké finančné potreby a rastúcu infláciu, navrhujeme v jednotlivých programoch uprednostňovať sociálne zraniteľné skupiny. Verejné zdroje by mali podporiť najmä ľudí, ktorí si dané opatrenia nemôžu sami dovoliť. A tých bohatších zasa motivovať k vyšším úsporám energií, ktoré podporia trh pre všetkých.

Prečítajte si krátky diskusný materiál k energetike budov (pdf) a prezentáciu z workshopu 14.12.2022.

Cieľom tejto štúdie je na základe  energetického auditu vybraného bytového domu, Hrebendova 1-3, ktorý uskutočnili energetickí audítori v novembri a decembri 2022 vychádzajúc z terénnych meraní a dát poskytnutých mestskou časťou, a verejne dostupných zdrojov, analyzovať uskutočniteľnosť návrhovaných scenárov pilotných intervencií pre mestskú časť ako majiteľa a správcu bytového domu, aj v spojitosti s relevantnými schémami na zabezpečenie možného financovania. Prvá časť v krátkosti predstaví aktuálny kontext, predovšetkým trend rastúcich cien energií. Druhá časť zhrnie metodický postup výskumu, vrátane energetického auditu a výberu bytového domu Hrebendova 1-3.  Nasledujúca časť odprezentuje výsledky energetického auditu, konkrétne tri hlavné scenáre zohľadňujúce energetickú efektívnosť ako aj investičnú náročnosť vybraných intervencií. V poslednej časti autori poskytnú krátku analýzu primárných schém financovania, konkrétne projektovej schémy Zelená domácnostiam a Štátneho fondu rozvoja bývania, v rámci ktorých sa samospráva môže uchádzať o finančnú podporu jednotlivých intervencií. Analýza zároveň poukáže na hlavné úskalia spojené s reálnou uskutočniteľnosťou navrhovaných riešení. V závere autori štúdie okrem zhrnutia primárnych výstupov načrtnú krátku diskusiu ohľadom replikovateľnosti vybraných intervencií ako aj zlepšenia existujúcich schém podpory.