PZ-CEPA

Energoportál

Podporte-nas

Facebook CEPA

Cieľom prvej zo série štúdií je identifikácia výziev rómskych komunít v oblasti udržateľného rozvoja v kontexte mestskej časti Košíc Luník IX. Kvôli obmedzenému rozsahu sa nezameria na holistický prístup k udržateľnému rozvoju ale konkrétne na tému bývania v súvislosti s pokrytím a dostupnosťou inžinierskych sietí prípadne iných zdrojov energií, ktoré na jednej strane predstavujú nevyhnutný prvok pre kvalitný život obyvateľov no zároveň aj hlavný zdroj energetickej a environmentálnej záťaže. Mestská časť Luník IX. bola vybraná pre štúdiu ako najväčšia urbánna lokalita na Slovensku s prakticky stopercentným populačným zastupením rómskou komunitou, ktorá v lokalite žije vo viacerých typoch bývania s rôznym energetickým vybavením. Štúdia výchádza z dát z verejne dostupných zdrojov a databáz, ako napríklad Atlas rómskych komunít 2019, ako aj z rozhovoru so starostom a ďalších informácií poskytnutných Mestskou časťou Luník IX. Prvá časť stručne zhrnie historický kontext a vývoj lokality, ktorý viedol do súčasného stavu, a druhá poskytne obraz o sociálno-ekonomickej štruktúre obyvateľstva. Tretia časť štúdie predstaví rôzne typy bývania na Luníku IX., ich energetické pokrytie a správu. Štvrtá časť sa zameria na zhodnotenie existujúcich a plánovaných intervencií, ktorých hlavnými príkladmi sú úspešné pilotné zavedenie kreditného systému a projekt prestupného bývania. Záver štúdie zhrnie hlavné výzvy a bariéry pre ich riešenie a načrtne východiská pre výskum a základné rámce pre ďalšie možné intervencie.

CEPA RESDI Lunik IX studia1 layout

Prečítajte si celú štúdiu: Výzvy rómskych komunít v oblasti udržateľného rozvoja: Prípadová štúdia mestskej časti Luník IX.

Zverejnené v Aktuality

Zníženie energetickej potreby a spotreby prostredníctvom komplexnej renovácie budov by malo byť prioritou a žiadúcim cieľom všetkých národných politík na Slovensku. Všetkým domácnostiam, vrátane tých najchudobnejších, však musia byť prístupné možnosti zlepšenia tepelno-izolačných vlastností ich domácností a energeticky účinné technológie a systémy vykurovania. Pretože len vykurovanie, chladenie či ohrev teplej vody optimálne zatepleného domu či bytu nám umožní znížiť spotrebu energie, účty za energie i produkciu emisií.

Kotlíková dotácia, ktorú Ministerstvo životného prostredia SR plánuje spustiť v roku 2022, prichádza s trojročným oneskorením. Ponuka štátu z verejných financií vymeniť domácnostiam kotle na tuhé palivo za plynové kotle prichádza v čase, keď cena plynu dosahuje svoje maximá a  existujú oveľa ekonomicky a ekologicky zmysluplnejšie možnosti znižovania závislosti od plynu využívaním obnoviteľných zdrojov energie.

Kotlíková dotácia má byť riešením pre zastavenie súdneho procesu EÚ voči Slovensku za nedostatočnú ochranu obyvateľov pred znečisteným ovzduším. Najväčšími znečisťovateľmi sú však veľmi často chudobní obyvatelia najmä vidieckych oblastí, rómskych osád a tzv. lokálne kúreniská. Tieto oblasti však zväčša nie sú plynofikované a napríklad drevo ako palivo na celú zimu, ktoré si zabezpečujú rôznymi „alternatívnymi spôsobmi“, môže vyjsť  rodinu od 50 do cca 250 eur. Ponuka prejsť na plynový kotol takýmto rodinám v čase rastúcich cien plynu teda vôbec nedáva ekonomický zmysel.  

Okrem energetických politík potrebujeme aj komplexné sociálne politiky, ktoré sú kľúčové najmä pre zraniteľné komunity spotrebiteľov. Dialóg všetkých zainteresovaných strán ako sú ministerstvá, regulátori, stavovské organizácie, spotrebiteľské či enviromentálne organizácie by mal definovať najlepšie politické riešenia pre energeticky chudobné domácnosti.

V nasledujúcich kapitolách prepojíme problematiku kvality ovzdušia s problémom energetickej chudoby a potrebou vytvorenia dlhodobej štátnej stratégie energetickej modernizácie domácností s dôrazom na zlepšenie prístupu najchudobnejších k úsporným  a enviromentálne šetrným nefosílnym riešeniam.

Litovská skúsenosť je podrobným návodom pre krajiny ako Slovensko, ako verejné prostriedky použiť ako investíciu do komplexnej obnovy bytových domov, s použitím prostriedkov z eurofondov i súkromnej sféry, i ako do procesu renovácie a samovýroby energie zapojiť aj najchudobnejšie domácnosti.

A v kapitole o štúdii Európskej spotrebiteľskej organizácie BEUC z roku 2021 sa dozviete, prečo možno za určitých podmienok tepelné čerpadlá považovať za najdostupnejšiu voľbu pre domácnosti, ktoré sa rozhodnú dekarbonizovať svoje kúrenie. 

Prečítajte si celú štúdiu: Komplexná obnova budov, obnoviteľné zdroje a samovýroba energie ako riešenia energetickej chudoby na Slovensku

English version:  Solutions to energy poverty in Slovakia: complex building reconstruction, renewable resources and self-produced energy

SOS CEPA Riesenia Energo Chudoby cover SK

Zverejnené v Aktuality

Klimatická koalícia upozorňuje, že súčasnú energetickú krízu opäť najviac pocítia nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Napriek tomu slovenská vláda minimálne dvoma návrhmi ich chudobu ešte viac prehĺbi. Okrem toho na momentálne dostupné, nesystematické “riešenia” výrazne doplatia mnohé domácnosti v budúcnosti.

Zverejnené v Aktuality

V utorok 15.12. sa dozvieme, ako vyzerá návrh Plánu obnovy a odolnosti na Online verejnej diskusii. Hneď prvá časť je venovaná rozbehnutiu zelenej ekonomiky. Až 37 % všetkých financií z Plánu obnovy má byť presmerovaných na riešenie klimatickej krízy. Slovenská klimatická iniciatíva očakáva, že v utorok sa verejnosť dozvie, ako konkrétne k tejto problematike pristupuje vláda SR a či sa pritom riadi usmerneniami Európskej komisie. Vláda SR by mala zverejniť aktuálny dokument, o ktorom chce viesť diskusiu.

Zverejnené v Aktuality

Tlačová správa, Slovenská klimatická iniciatíva, 16.9.2020

Európska komisia dnes (16.9.2020) predstavila plán na zníženie emisií minimálne o 55% do roku 2030. Dosiahnutie tohto cieľa označuje za ekonomicky uskutočniteľné a prospešné. Preto až tretina všetkých financií v pláne obnovy a odolnosti pôjde bezprostredne na financovanie ochrany prírody a teda aj dosiahnutia uhlíkovej neutrality. 

Navýšenie ambícií vítame, avšak na dosiahnutie záväzkov z Parížskej dohody potrebovali emisie do 2030 stiahnuť aspoň o 65%. Budeme preto pozorne sledovať, akú pozíciu zaujme Európsky parlament a slovenská vláda.

Slovensko má vďaka vyššiemu cieľu a jeho financovaniu jedinečnú príležitosť popri boji s klimatickou krízou zlepšiť nielen životnú úroveň a zdravie ľudí, ale aj naštartovať transformáciu smerom k zelenej ekonomike. Slovenská klimatická iniciatíva v tejto súvislosti pripravila 12 krokov k zelenej obnove ekonomiky, ktoré nám pomôžu dosiahnuť cieľ do roku 2030.

Zverejnené v Aktuality

Slovenská klimatická iniciatíva (SKI) zorganizovala prieskum medzi prezidentskými kandidátmi, s cieľom zistiť názory kandidátov na zmenu klímy, energetickú efektívnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, útlm využívania fosílnych palív, či problém energetickej chudoby. Všetkým kandidátom na prezidenta poslala SKI 9 otázok, na ktoré mohli odpovedať označením jednej z možností: Absolútne nesúhlasím, Skôr nesúhlasím, Nemám na to vyhranený názor, Skôr súhlasím, Úplne súhlasím, pričom ku každej odpovedi mohli pridať zdôvodnenie.  Prieskum bol realizovaný v termíne od 30.1. do 19.2.2019 tak, aby mali všetci kandidáti dostatok času na prípravu odpovedí. 

Prezidentsky palac Bratislava - Foto by Charlie, Flickr.com

Zverejnené v Aktuality

eu-flag.jpgTáto stránka bola vytvorená s podporou Európskej únie a Open Society Foundation. Poskytovatelia finančného príspevku nenesú zodpovednosť za prezentované názory. Za obsah zodpovedajú výlučne Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za názor Európskej únie.

Search