INESS už roky zverejňuje články, ktoré popierajú a zahmlievajú klimatickú vedu. Nehanbila by sa za ne žiadna konšpiračná webstránka. V roku 2007 spochybňovali vplyv skleníkových plynov na klimatickú zmenu a propagovali dokumentárny film, ktorý nie je vedecky podložený a predstavuje chybný a veľmi zavádzajúci výklad vedy. V rokoch 2012 až 2014 zverejňovali články autora s prepojením na uhoľný priemysel, ktorý hodnotil vplyv fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov energie, bagatelizoval otepľovanie a prekrúcal jeho dôsledky. Aj v roku 2020 využívali ironické útoky na Gretu Thunbergovú namiesto serióznej analytickej práce.

Pozreli sme sa na to, ako INESS informoval o klimatickej zmene v posledných rokoch, a porovnali to s vtedajšími vedeckými závermi, najmä konzervatívnymi odhadmi najrešpektovanejšej inštitúcie v tejto oblasti – Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC).

Prečítajte si celý príspevok: Zahmlievanie a popieranie klimatickej zmeny INESSom

Bratislava 3. februára 2022

Predstavitelia Klimatickej koalície sa dnes stretnú s výkonným podpredsedom Európskej komisie, Fransom Timmermansom, v rámci jeho dvojdňovej návštevy Slovenska. Organizácie na stretnutí plánujú upozorniť na konkrétne možnosti znižovania emisií skleníkových plynov na Slovensku s cieľom dosiahnuť klimatické ciele Európskej únie. Dobrá spolupráca medzi Komisiou a ľuďmi zaoberajúcimi sa reálnou situáciou v členských štátoch môže pomocť posunúť sa od všeobecných deklarácií ku konkrétnym krokom na ochranu klímy.

Bratislava, 30. december 2021. V roku 2022 nás čaká niekoľko dôležitých krokov v ukotvení klimatických opatrení v legislatíve. Tým najdôležitejším na národnej úrovni bude  historicky prvý Klimatický zákon na Slovensku. 

BRATISLAVA. 26. november 2021. Navrhované pozície Slovenska k balíku legislatívnych zmien Fit for 55 nekorešpondujú s deklaráciami politikov o potrebe ochrane klímy. Veľký balík návrhov má byť praktickým krokom smerom k naplneniu záväzkov z konferencie COP 26 v Glasgowe. K ich naplneniu, ale najmä k ochrane pred klimatickou krízou, bude musieť Slovensko prehodnotiť svoj prístup a zamerať sa na hlavný cieľ týchto zmien. Tým je ochrana pred klimatickou krízou vyváženým a sociálne spravodlivým spôsobom. Zatiaľ zverejnené pozície však tieto snahy skôr podkopávajú ako podporujú.

Bratislava. 22. október. 2021. Včerajšie informácie o znižovaní rozpočtu pre SHMÚ poukázali na dlhodobý problém poddimenzovania kľúčových vedeckých inštitúcií v oblasti ochrany životného prostredia. Organizácie združené v Klimatickej koalícii spolu s Greenpeace Slovensko vyjadrujú svoje obavy z okresávania výskumu v oblasti klímy. Bez vedeckých poznatkov a dát sa nedokážeme na zmenu klímy správne pripraviť. V tejto súvislosti poslali ministrovi životného prostredia a riaditeľovi SHMÚ list.

BRATISLAVA (24. septembra) - Klíma ťa potrebuje je späť. Pred rokom sa pod petíciu iniciatívy Klíma ťa potrebuje za razantnejší boj proti klimatickej kríze a dosiahnutie uhlíkovej neutrality podpísalo takmer 130-tisíc občianok a občanov Slovenska, no reálne a najmä premyslené kroky stále chýbajú. Klimatická kríza je definitívne tu a preto od politikov žiadame plán.

BRATISLAVA, 20. september 2021. Nastáva kľúčové obdobie pre plnenie klimatických záväzkov. Krajiny Európskej únie čakajú viaceré legislatívne zmeny združené v balíku “Fit for 55”, ktoré majú viesť k napĺňaniu klimatických cieľov. Pomôcť majú nové finančné mechanizmy, ako aj historicky prvý Slovenský klimatický zákon z dielne Ministerstva životného prostredia SR. Komplexný balík opatrení na národnej, ale aj regionálnej úrovni sa, podľa environmentálnych organizácií, nezaobíde bez férovo nastavenej spolupráce so štátom. Trinásť slovenských environmentálnych organizácií sa preto rozhodlo spojiť sily a vytvorili Klimatickú koalíciu. Chcú podať pomocnú ruku Slovensku v plnení klimatických záväzkov.

Medzinárodná energetická agentúra (ďalej IEA) vydala 18.mája 2021 svoju špeciálnu správu, v ktorej načrtáva plán na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do r. 2050 v energetickom sektore a ktorá je zároveň zlučiteľná s obmedzením globálneho oteplenia pod 1,5° C.[1] Táto správa je prelomová, keďže IEA je známa ako konzervatívna agentúra, doteraz spájaná aj s fosílnym priemyslom.

V tomto dokumente sumarizujeme najdôležitejšie body a odporúčania publikované v správe, a zároveň predstavujeme kritické výhrady voči tomuto plánu.

Kľúčové zistenia IEA:

• Energetický sektor je v súčasnosti zdrojom približne troch štvrtín emisií skleníkových plynov a je kľúčom k odvráteniu najhorších dôsledkov zmeny klímy;
• Vyspelé ekonomiky budú musieť dosiahnuť uhlíkovú neutralitu skôr ako rozvojové krajiny, a budú musieť pomôcť ostatným, aby ju dosiahli tiež;
• Autori štúdie obhajujú zastavenie predaja kotlov na fosílny plyn do r. 2025;
• Vďaka masívnym investíciám do obnoviteľných zdrojov čistej energie, energetickej efektívnosti a energetických úspor, spolu so zavádzaním opatrení na ich urýchlené zavádzanie môžeme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do r. 2050 a udržať oteplenie planéty na 1,5°C, t.j. v súlade s Parížskym dohovorom.

Prečítajte si celé : Zhrnutie správy Medzinárodnej Energetickej Agentúry: Nulové emisie do 2050 – plán pre globálnu energetiku

V skorých ranných hodinách lídri EÚ krajín na samite v Bruseli prijali spoločný záväzok: emisie skleníkových plynov majú do roku 2030 klesnúť minimálne o 55% oproti roku 1990. Organizácie upozorňujú, že nastavený cieľ nedostatočne odráža vedecké poznatky a akútnosť klimatickej krízy. Organizácie tiež vyzývajú, aby si vláda vyhrnula rukávy a začala prijímať konkrétne a overené opatrenia na ochranu klímy. Vláda by mala podporiť sociálne citlivú a udržateľnú transformáciu ekonomiky, najmä dobrým nastavením eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti.

Predseda vlády Igor Matovič dnes na Výbore NR SR pre európske záležitosti predniesol informáciu o jeho účasti na nadchádzajúcom samite Európskej rady. Zástupcovia klimatických organizácií sú prekvapení tým, že premiér zatiaľ nemieni plniť svoje predvolebné sľuby a na rokovanie ide bez jasnej pozície podpory akéhokoľvek cieľa. Podľa organizácií Igor Matovič v diskusii v parlamente načrtol niekoľko dôležitých tém, akými sú zavedenie uhlíkového cla a dilema investícií do ochrany klímy alebo aj to, že sa rád s aktivistami porozpráva.